„Niet väčšej hodnoty ako ľudský život, preto prispieť akoukoľvek čiastkou k jeho záchrane je najvyššia pocta pre každého.“ Odkazuje Mária, ktorá pred takmer 10 rokmi darovala nádej na život vtedy malému neznámemu chlapcovi, ktorý čakal na urgentnú transplantáciu kostnej drene v Bratislave v Národnom ústave detských chorôb na klinike hematológie a onkológie. Mária bola v tom čase uprostred náročného štúdia medicíny, a tak si veľmi dobre uvedomovala túto urgenciu.
„Do Národného registra darcov kostnej drene som vstúpila v roku 2013. Bolo to kvôli jednej mojej známej, o rok mladšej kamarátke z našej dediny, ktorá potrebovala transplantáciu kostnej drene. Z registra mi volali s prosbou o pomoc na jar roku 2015. V prvej sekunde mi hlavou prebehlo, ako to zvládnem, keď ide skúškové, ale po vstrebaní bolo jasné, že idem do toho.
Myslím, že som bola práve na študovni na internáte a učila som sa. Po telefonáte som ostala zaskočená. Nemohla som tomu uveriť.“ Pravdepodobnosť nájsť vhodného nepríbuzenského darcu je pomerne malá. Reálnym darcom sa stane, bohužiaľ, len 1% registrovaných darcov.
„Pred odberom krvotvorných buniek som absolvovala zopár vyšetrení na Klinike hematológie a transfuziológie v Martine, kde som študovala, ktoré zahŕňali bežné odbery krvi. Niekoľko dní pred samotným odberom som si injekčne aplikovala rastové faktory, aby sa zvýšilo vyplavenie kmeňových buniek z kostnej drene do periférnej krvi.
Samotný odber sa realizoval na Klinike hematológie a transfuziológie v Bratislave a keďže som si zvolila možnosť odberu z periférnej krvi, tak som počas asi 4-5 hodín bola pripojená na separátore, cez ktorý sa filtrovala moja krv a z nej sa odseparovali kmeňové bunky pre príjemcu. Ja som si počas toho čítala a sledovala televíziu.“
V súčasnej dobe sa približne 90% odberov vykonáva ambulantne na krvinkovom separátore. Do žily sa zavedie ihla spojená s jednorazovou odberovou súpravou, ktorá prečerpáva krv cez separátor. Pomocou neho sa získavajú krvotvorné bunky z krvi darcu. Ostatná krv sa vracia späť do krvného obehu darcu. O pár dní sa darca môže vrátiť späť do práce a bežného života.
„Po odbere som sa cítila dobre, bez väčších ťažkostí, s nádejou, že moje krvotvorné bunky dajú niekomu druhú šancu na život. No mala som aj trochu obavy, nakoľko lekár vyslovil pochybnosť, či tých krvotvorných buniek bude dosť. Následne však dodal, že snáď áno, keďže to bude detský príjemca. To bola prvá a jediná informácia o príjemcovi, ktorú som mala.
Po asi 3 mesiacoch po odbere som komunikovala s RNDr. Kušíkovou z registra, či mi vie poskytnúť nejaké informácie o príjemcovi a napísala mi toto: „Váš malý pacient” sa od transplantácie boril s rôznymi problémami. Ako mi povedala dnes pani primárka, teraz sa má pacient už dobre, poskakuje im tam po oddelení a robí im radosť. Aj my sa z toho veľmi tešíme.“
Slovenský transplantačný zákon umožňuje po vzájomnom súhlase výmenu kontaktných údajov darcu a recipienta krvotvorných buniek po 2 rokoch od transplantácie.
„V októbri 2016 ma kontaktovali z Národného registra darcov kostnej drene s tým, že či by som súhlasila so stretnutím s príjemcom mojich krvotvorných buniek v rámci benefičnej akcie Noc nádejí. Súhlasila som, aj keď to bolo v časovo náročnom období, keďže som bola v poslednom ročníku štúdia a čakala ma štátnica z pediatrie.
Pamätám si na tie zmiešané pocity, ktoré som mala zo stretnutia. Bola som plná očakávania, radosti, ale aj strachu, keďže sa naše prvé stretnutie malo odohrať pred kamerami. Nakoniec to však bol jeden krásny zážitok, môcť objať „môjho malého pacienta", v ktorého žilách prúdi moja krv - to je úžasný pocit, ktorý viem o to intenzívnejšie precítiť teraz, keď už mám vlastné deti.
Všetkým ľuďom, ktorí váhajú s registráciou ako potenciálni darcovia krvotvorných buniek, by som odkázala, že nemajú čo stratiť, len získať. Ja som vďaka registru rozšírila svoju rodinu o Miškovu rodinu, s ktorou si veľmi dobre rozumieme a navzájom sa podporujeme.“
Zdroj:
https://www.registerdarcovkostnejdrene.sk/
https://www.mateslinu.sk/
